Si na lôžku,
nemôžeš vstať.
To ťa štve.
Si chorá,
smrteľne chorá.
Smrť si po teba príde.
Cítiš to,
vieš to.
A to ťa ničí,
lebo vieš,
že s tým nič neurobíš.
Nemôžeš.
Už cítiš,
ako sa ti chladné ruky smrti,
chytajú.
Ten pocit je hrozný,
a ty ho prežívaš.
Chceš sa mu vymotať z rúk,
aj keď to nevieš.
Ale predsalen,
je tu malé zrnko nádeje.
Celkom maličké,
ale použiteľné.
Myslíš na pekné okamihy,
ktroré si prežila.
Si šťastná.
Máš nádej.
Cítiš, ako ťa smrť opúšťa
a ty cítiš úľavu,
lebo vieš,
že buedeš žiť
a to ťa robí šťastnou.